|
|
|
|
Adršpachšské dobrodružstvá ...
V piatok ráno sme Dino , Peťa a ja Jano Šofo prišli do Adršpachu. Samozrejme za
lezením miestnych špecialít. V piatok lezieme na Veternej. Prvú cestu mi poradí
Peťa, keď že tu už s Dinom liezli. Taká 7- s jedným bouldrom v ktorom som sa
celkom zohrial. Vylezieme tu dokopy nejakých 6 ciest. Z čoho najťažšie sú za IXa.
Večer ideme k Tošovákovi na pivo, žiaľ sa to tu zmenilo, a dá sa povedať, že
príhodnejší názov by bol skôr fast food u Tošováka. V sobotu drtíme na Ostaši.
Prvú cestu idem ja, vyberám si sám. Pekná špárka dokonca balkónom rozdelená na
dve časti , z ktorých vrchná sa rozširuje. Ale nastupujem do toho, ohodnotené na
VIIIA. Kde sa dá žabovať, valím hore. Pri druhom kruhu, v hornej časti sa špára
rozširuje a lezenie sa stáva veľmi náročné. Je mi zle , hrozí riadna držka a
furt ťažké. Neviem ako, ale dávam to OS. Hneď ako zleziem musím si hodinu
poležať a zdriemnuť. Akosi ma to vzalo. Cesta sa údajne moc nelezie. Medzitým čo
ja válam šunky Dino ťahá peknú špáru. Za ním ide Peťa a niekde medzičasom sa
zobudím aj ja a doliezam ako tretí. Po dolezení tejto cesty zlaníme do sedla,
odkiaľ dino vylezie krásnu cestu v platni, ako nič. Mal som ísť aj ja, ale popri
tom ako som obzeral cesty som sa vyváľal v hovne, od nejakého pepika ktorý ho
nakládol na isté miesto. Zatiaľ čo som si ja umýval sračky z oblečenia a sedáku
Dino s Peťou doliezli. Medzitým jeden starší Ostašský drvič zletel na zem asi z
dvoch metrov. Pri zlaňovaní zlanil na plnú dĺžku natiahnutého lana, akurát ho
nemal natiahnuté až po zem. Dino musel hodiť chlapíkom lano z protiľahlej veže,
pretože pri páde bolo stiahnuté. Nič vážne. Potom lezieme na Sokola cestu Oči
navrch hlavy za 7-. Po Dinovi som prerazil previs a doliezol k poslednému kruhu.
Odtiaľto lezie Dino. Istenie na vrch nič moc, lezenie poctivé. Dino sa zastavil
dva metre pod vrškom a začína boj. Poznáme to najprv nejaké frflanie ale predsa
sa mi zdá že Dino je tam pridlho. Dostávam pokyn, ktorý hneď kričím dolu na Peťu.
,zober si moje lano a choď po pomoc.:, v zápätí na to, Dino kričí Pomóóóóóóóóc
... Ale hneď si uvedomuje, že než za ním niekto vylezie je hlboká noc. Dino
dolieza vlastnými silami... Oddýchli sme si. Zaujímavé, Dino by bol zletel dole
a ja by som vystrelil hore, ale všetko zostalo OK. Po tomto balíme, akurát peťa
ešte lezie jednu cestu. Nasledujúci deň, teda Nedeľa. Na rozlez dve špárky a
potom cesta , ktorú som si pozrel v sobotu. Páčila sa mi tak som tu aby som si
ju vyliezol. Ohodnotená je na IXc . Krásne lezenie. S dinom sa striedame. Príde
na rad 15 metrová špára bez kruhu, kde sa dá založiť iba jeden bezvýznamný uzol,
ktorý ani nezakladám preto že je bezvýznamný. Tento štýl si zaslúži pomenovanie
nútené sólo. V pondelok prší, balíme a ideme domov. Ten Ádr je jednoducho
parádny...
Dino:
Větrní Rovná pavučinka IXa OS
Sokol
[JanoŠofo] | |||||||||||||
HK MANÍN Centrum 900/99 Považská Bystrica 01701 * klub@hkmanin.sk |
