Bolivia 2014

Bolivia 2014

Po uteku pred pocasim z Hatun Machay som vedel, ze pride ''nuteny'' cas na turistikovanie. Moc sa mi do toho samemu nechcelo, mal som svoj celkom jasny a casovo ohraniceny plan dostat sa za 40 dni do Patagonie a v El Chalten stretnut skupinu Ecuadorcov. A to najlacnejsim sposobom, cez Boliviu, viac ma nezauijimalo. Zacal som cestovat s rakusanom Stefanom, s ktorym som par dni liezol v Hatune, a tak sme sa uz ako team dostali z Huaraz na gringo trail.
Boli sme este stale v Peru na trati: Lima - Paracas - Ica - Cusco. Snazili sme sa najst nejake lezenie v okoli Cusca, ale nenasli sme nic co by bolo na tolko lakave, ze by sme tam chceli zostat dlhsie. Lepsie povedane, nenasli sme skoro ziadne informacie na webe. Rozhodnutie padlo na Machu Picchu, ktore som povodne chcel uplne odignorovat a nakoniec bolo presne take, ako som si aj myslel, ze bude. Dokonca ani to, ze som sa tam chcel dostat cez rieku za ''lacnejsie'' mi nepreslo (da sa to a je to jednoduche). Bolo mi povedane, ze to nie je moralne a tym odtrham chudobnym Peruancom chleba od huby, a tak som si nakoniec otrhol ja.

No nic, treti div sveta odskrknuty z listu "must see" a sup ho k jazeru Titicaka, presnejsie - Copacabana - Isla del Sol. Odtial to bolo uz na skok do La Paz. La Paz je hlavne mesto Bolivie, velke a hlavne sialene mesto. Pre mna vsak jedno z velkych miest, ktore dokazem mat rad aj za cenu toho, ze chudoba tam ziza z kazdeho rohu a ulice su plne tancujuco zobrajucich deti v krojoch ...hroza. Avsak moju fobiu z velkych miest som nejak nepocitoval, ale nadmorsku vysku 3,640m ano. Uzival som si kulturarne soky, koka muzeum, sialene mercado, kde sa dalo kupit vsetko za 1$. Taktiez male stanky s mrtvymi lama, vicuna alebo alpaca embriami, rozne korienky a kamienky; zname ako ''Witches markets'' v La Paz.
V okoli La Paz su porozsypane same 6000-metrove kopce. A tak to, ze sme v najlacnejsej krajine Juznej Ameriky ... a mozno aj svete, sme chceli vyuzit a aj na nejaky ten kopec vybehnut. Huayna Potosi, so 6088 metrami, patri medzi najlahsie 6-tisicovky na svete. Je to viac menej ''turistika v mackach''. Pretoze sme sa uz nejaku dobu pohybovali nad 3500m.n.m o aklimatiazacii nikto z nas ani nerozmyslal, i ked hlavu som mal nafuknutu ako balonik. Uz po prichode do La Paz som moc tomu nevenoval pozornost. Druhy den pobytu sme zohnali agenturu, v com som mal opat stastie, kedze ju vlastnil Stefanov kamarat a rodak z Rakuska. Vystroj, vyzbroj serpa, 3 dnovy pobyt v refugio, strava - vsetko krase zabezbecene a zorganizovane.

Den 1 refugio; 4790mnm, lezenie na ladovci a vyslap do 5000 som pobehoval ako Ueli Steck (Uplne som zabudol v akej vyske sme; za vsetko moze zuvanie koky.). Po simulovani Uliho na ladovci, sme sa dopoculi od miestnych borcov, ze su navrtane nove cesty, a tak namiesto odychu sme este v ten den vyliezli 4 dlzkovu cestu odhadom za 6a. Po navrate, uz po tme, do refugio sa zacalo v mojej hlave diat velke predstavenie. Pomaly sa kazdu hodinu zvysovala intezita tych najhorsich bolesti, prava strana mozgu bola ako v ohni pohodena spekacka, do toho mi vrtala zubarska vrtacka. Vsetci spali iba ja som behal po refugio. Celu noc som chodil von a dnu, nevedel som co mam robit, tak som si cistil zuby (7x za noc) skusal som spat postojacky, po sediacky, dokonca aj poleziacky. Bolest ustupila tesne nad ranom po prebudeni Sefana, ktory mi dal nejake pilulky na vyskovu nemoc, avsak uplne nezmizla.

Den 2 bol pre mna stale den 1, ale ked som kracal, bolest hlavy som nepocitoval. Refugio 5130mnm bolo druhym aklimatizacnym bodom. Zacal som o sebe pochybovat, ta vyska ma zabijala. Pomahalo pit mate-koka cajik a zut koku, nanestastie to malo aj tie druhe ucinky. Citil som sa lepsie, ale spat sa nedalo, zase som pobehaval von a dnu; rovnaka pesnicka az do vecera, ale uz nie v takej agonii. Uz som si naozaj prestaval mysliet (ako na zaciatku), ze je to ako vybehnut nas Manin 7x. V noci sa pocasie zhorsovalo, od La Paz sa blizila fronta a nevyzeralo to moc nadejne. No nakoniec sa rozhodlo, ze sa pojde hore.

Den 3 - pre mna sa zmenili len datumy v kalendari, stale som nic nespal. Bol som rad ze som nebol jediny. Niektori to vzdali aj koli pocasiu, ini koli nedostatku kyslika. Nevzdal som sa, vyrazali sme okolo 2am, lahka chodza do kopca no ja som fucal pri kazdom kroku. Pri vrchole trosku technicke lezenie, ale nic co by nezvladol aj uplny zaciatocnik. Pre mna to bola dost bolestiva skusenost, ale urcite odporucam ak niekto ma tu moznost. Huayna Potosí - na vrchol sme sa dostali okolo 7 30am. Navrat do refugio, kde sme museli cakat na odvoz , ktory sa na pol ceste pokazil a museli sme cakat dalsich 5hodin, a tak som sa konecne vyspal az v taxiku.

La Paz sportove lezenie, oblast Aranuez, najviac nas oslovil sektor La Galleta co v preklade znamena keksik. Vylezene zhruba 15ciest do 7a. Info tu http://escaladaenbolivia.blogspot.com.ar/search/label/Lagalleta

Este som chcel podotknut, aby nevznikli nejake famy: Zuvanie koky je v Juznej Amerike normalna zalezitost, Koka listy, nie su kokain !!!