|
|
|
|
Chamonix 2011 aneb „50 dĺžok vylezených a prd vylezené“ 26-teho augusta po mesačnom čakaní na počasie, spolulezcov, priaznivú polohu venuše voči mesiacu a slnku a ďalších x vecí vyrážeme: Dino, Šofo, Komár a Peter cz do francúzskeho Chamonix. Po príchode nás schladí pohľad na sneh od 2500mnm a 7°C na teplomeri. Pôvodný zámer ísť hneď po príchode na chatu Envers odkladáme o deň. Rovnako musia svoje plány prehodnotiť Dino so Šofom. Do doby než sa počasie umúdri dni sa pripoja k nám a spolu vyrážame ďalší deň na chatu Envers. Po príchode hovorím chatárke, kto som čo som a že tu mám rezervované 4 miesta. Po tom ako sa ma tretí krát spýtala ako sa volám, som začal čosi šípiť. Nakoniec mi vraví že žiadnu rezerváciu nemáme. Hmm, ukazujem jej číslo v mobile a nato len zakrútila hlavou že to nie je číslo na Envers, kto vie kde som nám zajednal ubytovanie :-D. Ďalší deň si s komárom vyberáme cestu Le marchant de Sable (6a+, 300m) na vežu Tour Rouge. Úvod prvej dĺžky nás nechal na pochybách či sme dobre – nitový rebrík, ktorým sa prekonávala platňa po odtopení ľadovca nebol za 6a a nakoniec zisťujeme že ani nepatril do našej cesty. Nakoniec sa dostávame na správny smer a užívame si nádhernú cestu, síce trochu zaskočený podhodnotenými dĺžkami ale nakoniec dorazíme na štít. Dino s Janom mali v pláne diretku na Reken od Gabarova čo už „sto“ rokov nemá opakovanie. Cesta bola v podmienkach (zimných) a tak si nakoniec vybrali 750 metrovú cestu Republique Bananier na vežu Augille de Republique za 6c. Velmi pekne lezenie v perfektnej zule ciastocne odistenej nitmi plus standy. Az na jedno bludenie cestu trafia hned. No o stvrtej pobede je im to prd platne ked im chyba este 7 dlzok nie najlachsich a zdiarak ostal na chate. Pokus vzdávajú a vracajú sa nachatu. Druhý lezecký deň, po tom ako sme netrafili stenu (aj to sa stáva) nakoniec lezieme cestu Guy Ann na vežu Nantilons (6a+, 370m). Pekná cesta, kde po štvrtej dĺžke obtiaže poľavia a vychutnávame si pohodové lezenie až do konca. Dino s Janom si na tento deň vybrali „kratšiu“ cestu Desperado (350m) za 6c, ktorú v pohode vylezu. Tretí lezecký deň toho pomaly začímame mať plnú trupku a tak vyberáme to najlahšie čo sme našli dáke 250m 5b na Augille de Roc. Zhoríme ako skalkárske fakle na štarte, keď neprekonáme ani okrajovku. Nakoniec nájdeme aspoň nástup do cesty, ktorú sme chceli liezt druhý deň a zídeme na chatu. Chalani dnes liezli cestu Le fleus de mal na Nantilons (6b+, 450m), ktorú sme s Komárom liezli pred tromi rokmi. Ďalšie dni hlásia zhoršenie počasia a búrky. Cez noc prší a vyššie kopce sú zasnežené. Ráno balíme a ideme do kempu. Pri pohľade na predpoveď nám je s Komárom jasné že na tomto výjazde si už nezalezieme. Prichod búrok opät predlzuju o niekolko hodin dobreho pocasia. Tak to vyuzivame a Ja s Komárom vybehneme na chatu tete rouse. Dino so šofom idú na skalky na svajciarsku hranicu. Vecer zacina konecne prsat a tak to riadne oslavime. Domov odchádzame v pondelok . Autobusmi do Milána a odtiaľ lietadlom do BA. Generálny štrajk v doprave, v Taliansku , noc na letisku a 34 hodinová cesta domov je už iný príbeh. Chalani ešte ostávajú a dajú pokus v severnej stene Dru. Na zaciatku stratia dost casu kvoli rozbitemu ladovcu a prechodu zneho do steny. Stena je rozbita na maderu a poliata glazurami. Vraj uplna bomba. Po 8 dlzke maú toho plne zuby a Dino velí na ustup . Nasleduje ešte jeda noc byvaku a rano opustajú Chamonix.
[PeterCZ] | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
HK MANÍN Centrum 900/99 Považská Bystrica 01701 * klub@hkmanin.sk |
