Skalkári na ľadovci

"Skalkári" na ľadovci

Vždy keď sa balíme nikdy neverím, že všetka tá batožina a igelitky dookola na parkovisku sa zmestia do auta. A predsa, aj tentokrát sa nám podarilo zatvoriť natlačený kufor (aj keď kartón zlatého moku by sa určite dal ešte kde-tu popchať). Vyrážame - smer Chamonix. Vraj, opáčiť skutočné horské lezenie. Zloženie rovnaké ako pred rokom Komár, Peťo CZ, Maťo a ja (dúfame ale, že výsledok bude lepší ako pred rokom z Ratikonu).

Cestou síce prší, ale ráno, keď prejdeme horským priechodom Forclaz sa nám Chamonixské Alpy ukážu v plnej kráse. V meste nám potvrdia, že má byť niekoľko dní pekného počasia, preto ihneď kupujeme sprievodcu a vyrážame hore na chatu Envers des Aiguilles. Naše prvotné váhanie, či zaplatiť za zubačku 21€ v okamihu zmení pohľad na 900m prevýšenia, ktoré by sme inak museli šlapať. Z Montenvers ideme po ľadovci Mer de Glace až k rebríkom a chodníku na chatu. Kocháme sa výhľadmi na okolité steny a kopce, nevieme sa dočkať lezenia.

Chalani si na úvod vyberajú cestu Amazonia (6a+ TD, 12 dĺžok) a ja s Maťom cestu Guy Anne Insolite (6a+ TD, 12 dĺžok). Hneď v prvých dĺžkach sa presvedčíme, že skala je nádherne kompaktná, perfektne drží na trenie a že istenia sú len tam kde majú byť – na štandoch a v platniach, kde sa nie je možné odistiť, špáry a kúty sú všetky na svojom.

Ďalší deň nám trocha narušili plány iní lezci, keď naliezli do cesty, ktorú sme chceli isť a preto sme sa obe dvojky rozhodli pre rovnakú cestu Le piege (6b+ ED, 6 dľžok). Opäť nádherná špárová cesta.

Po dni oddychu nastupujú chalani do cesty Les fleurs du mal (6b+ ED, 14 dĺžok) a my sme sa rozhodli pre prvé tri dĺžky z ich cesty, avšak potom nás zlákali špáry z cesty Bienvenue au Georges (6a+ TD, 12 dĺžok). Po toľkých úžasných špárach začíname mať pomaly pocit, že už ani iné nechceme liezť ;) Nasledujúci deň sa kazí počasie, tak schádzame dolu, trocha zregenerovať a kultúrne a spoločensky zrekreovať.

Po dvoch dňoch opäť hlásia pekné počasie, tak sa rozhodneme „dobyť štvortisícovku“. Vzhľadom k tomu, že na chate nám oznámia, že je plná, tak ani nevedia ako vytvoria etapu výletu „Skalkári na ľadovci“. Balíme chatrnú výbavu na spanie v 3400m na snehu v podobe stan 2+1 pre štyroch (dobrých ľudí sa všade veľa zmestí) a spacáky, cez ktoré môžu podaktorí pozorovať hviezdy. Lanovkou sa vyvezieme na Aiguille du Midi a odtiaľ cez ľadovec po Dent du Géant (4013m). Cítime sa dosť zábavne keď náš "útočný" stan staviame vedľa tých ozajstných stanov do zimných podmienok. Noc nebola ani taká studená ako tesná („skalkári na ľadovci“...).

Cesta na Dent du Géant je viac menej "turistický chodník", za to však riadne rozbitý. Až záverečných cca 180m je lezenie stenou za 3 a vrch je vyfixovaný. Deň bol nádherný, obloha bez mráčika, tak prečo by si chalani nenechali pod stenou ruksaky aj s oblečením, keď idú do severozápadnej stienky v 4000m („skalkári na ľadovci“...). Ďalším nedostatkom bolo, že voda, ktorú sme mali sa nedala piť, keďže mi ráno prihorel sneh (neuveriteľné, že!, „skalkári na ľadovci“...). Ale nedali sme sa a vrchol sme úspešne zdolali. Dokonca sa nám podarilo v ten istý deň prejsť až späť na Midi a stihnúť úplne poslednú lanovku (síce s vyplazeným jazykom a tepom 200).

Ďalšie plány nám pokazilo počasie, tak sme to zabalili. Odchádzali sme však spokojní s istotou, že sa sem každý z nás chce určite ešte vrátiť.

[Ozka]