Hőllental – sústredenie 2006
Posledný výjazd do oblasti
Hőllental (Rakúsko) v termíne 25. – 29. 8. 2006 by sa dal nazvať aj ako
sústredenie klubu spojené s kurzom nováčikov vo veľkých stenách. Celkový počet
účastníkov bolo 19 (Mišo – Páčo, Zuzka, Komár, Mirka, Tomáš, Noro – Yeti, Mišo
K., Peťo, Juro, Rasťo, Jano, Ivka, Aďka, Maťo, Janka, Rado, Mišo, Robo a Mišo).
Za povšimnutie stojí, že poslední štyria sa dopravili hromadnými prostriedkami
(vlak a autobus).
Na sobotu si viacnásobní
návštevníci oblasti naplánovali dokončenie výstupov vo veľkých stenách, kde
zostali z predchádzajúcich výjazdov tzv. pytle. Mišo, Komár si zobrali Tomáša na
vylezenie cesty „Moderne zeiten“ (7/7+) v stene Stadlwand, Rasťo a Jano
preliezli stenu „Groβofen“ cestou Sonnenplattenweg (6) dĺžky 330 m, ostatní
účastníci sa roztratili po stenách Groβofen a Vordere Stadlwand. Zaujímavý
postreh z tohto dňa: Tomáš zistil čo je to pojem „nechať sa zviesť bludnými
skobami“.
Nedeľa bola pre niektorých dňom
odchodu domov, ale aj tak sa v rámci výuky Tomáša a Ivky vybrala partia preliezť
cestu „Witchkraft“ (7-), kde sa nás nakoniec na poslednom štande stretlo sedem
(Komár, Mirka, Tomáš, Aďka, Ivka, Rasťo a Jano).
Pondelok už v zmenenej zostave
sa Rasťo, Jano, Ivka a Tomáš vybrali na koniec údolia (asi 15 km od campu) na
stenu Frisbeeplatte, kde preliezlo všetko čo sa dalo obť.4+ až 7- s dĺžkami
okolo 80m, večer keď to spočítali každý preliezol okolo 400m, pritom sa podarilo
Ivke a Tomášovi preliezať obť. 7-. Ostatní sa znova roztratili po stenách (Vordere
Stadlwand, Kaiserbrunner Turmstein). Po príchode do campu a večeri sa spustil
dážď, ktorý trval až do nášho odchodu čo trochu zhatalo plány nasledujúceho dňa
a urýchlilo naše pobalenie.
Záverom mi zostáva len kladne
zhodnotiť naše pôsobenie v tejto oblasti, lebo mladí lezci (Tomáš, Ivka, Rado
a Michal) sa ukázali v perfektnej kondícií čo sa týka lezenia, samostatnosti
a zapojenia sa do kolektívu. Ďalej pri zhodnotení niektorých dvojíc sa dozvieme,
že keď spočítame dĺžky ciest, ktoré preliezli je to cez 1000 m. Celkovo ak dáme
dohromady prelezy všetkých účastníkov vyliezlo sa cez 50 ciest obť. 4+ až 8-. Aj
keď poniektorí už v tejto oblasti boli túto sezónu 3 krát (Mišo – Páčo, Jano,
Rasťo) stále je tam veľa ciest na prelezenie a to aj v stenách, ktoré ešte
nenavštívili. Tí, ktorí tam boli prvý krát sa zoznámili s oblasťou a verím, že
zostalo veľa pekných spomienok, nesplnených snov s myšlienkou, že sa tam ešte
vrátia.