[ Na začiatok ] [ Hore ]

„ Noc pod hviezdami.“ --- s hviezdami a spomienkami.

Keď hlava plesnie, nie vždy rozum besnie. A tak akosi vznikla myšlienka ísť spať do matičky prírody s lyžami na nohách. A keďže v našej pospolitosti nie je od slov k činom ďaleko ,tak za 3 dni ideme. Fačkovské sedlo ----Martinské hole, dva body na mape Slovenska a tiež dve svetielka v našich mysliach. Pod Kľakom sme dobro naladený a plný nadšenia. Len to počko akosi nepraje.

Keď už 35 krát kľajem a spomínam aj to, čo nie je možné, tak Juston poradí aby som si to viazanie konečne poopravil a nenadával „porád“. Pomáha nožík prežitia a ako jediný účastník až dokonca nekľajem.(a vôbec ma to neštve). Znalí terénu ,Kľak obchádzame sprava, presne sa triafame na značku a pred nami je už len jasný smer. Teda smer je jasný, ale sedlo „Mariková“ (tam máme rezervé zo saunou a masážou) je ďalej ako sa dušujú tie plechovice smeru : Výšľap na Hnilickú Kyčeru podľa času absolvujeme aspoň 3x .. Dojazd pri čelovke je dôstojným zakončením pekného dňa.

Kto to pozná tak vie ako dlho sa odkladá spánok pri vybitých oknách, odtrhnutej streche a zmrznutej posteli. A tak nejak sme pálili drevo a spomínali ,na tých, na to na ono ..e.t.c. A vtedy ma napadlo, e kto si toto všeličo pamätá,t ak ten veru už nemôže byť mladík. Ale aj v starom tele môže biť mladé a oduševnené srdce.

Skoré ráno je síce veľmo studené ale je jasné, že bude jasno! A tak jedeme. Ako vždy keď niečo skončí, aj nám je ľúto, že Martinky už máme za sebou.

Autobus, vlak a večer honem k PC pozrieť fotky a spriadať plány na nejakú to „prechádzku“ s lyžami na nohách a s hviezdami nad hlavou.

Podľa veku: