|
|
|
|
Tour de Corse
... slovami z nadpisu by sa dal charakterizovať náš tohtoročný výjazd za stenami, skalami a skalkami, ktorý bol doslova nabitý cestovaním, presúvaním, hľadaním, atď. Ale zoberiem to pekne od začiatku... O Korzike sa hovorí, že je to perla Stredomoria. Predovšetkým však má rad vlastností a charakteristík, ktoré lákajú nadšencov rôznych zameraní. K týmto nadšencom samozrejme zaraďujem aj všetkých vyznávačov pohybu po vertikále. Čiže tieto lákadlá + nejaké fotky + fakt, že nikto z nás tam ešte nebol liezť, predstavovali faktory, ktoré rozhodli, že naša voľba padla práve na Korziku, na ktorej sme strávili dva týždne. Na Korziku sme vyrazili v zostave Juro, Robo, Peter a Lucka. Cestou do Livorna, na trajekte na Korziku, sme pomaly spriadali trasu našej cesty po Korzike a vyberali oblasti, tak, aby sme ostrov postupne prešli. Hneď prvý večer na Korzike všetky naše plány padli ako domček s kariet, keďže Juro zabudol v Brne batoh, v ktorom bol matroš pre mňa a Petra... Tak sme boli hneď nútený precestovať skoro celý ostrov, aby sme sa dostali do jedného z dvoch lezeckých obchodov na ostrove. Po nákupoch nového materiálu a ceste do nejakej tej oblasti v okolí sa konečne mohlo začať to, kvôli čomu sme sem šli- LEZENIE. Liezť sme sa snažili každý deň v inej oblasti, prípadne inom sektore, aby sme testli z miestnych skál čo najviac. Lezenie na Korzike by som označil za totálne rôznorodé- technické žulové platne plné drsných líšt, rôzne žulové previsy či dokonca stropy, perfektné bouldrové oblasti plné kameňov tých najrôznejších tvarov, typické francúzsko-španielske do žlta sfarbené tiahle vápencové previsy či niekoľko 100m vysoké steny poskytujúce kvalitné horské lezenie. Liezli sme cesty od niekoľkometrových kvakov po nekonečné vytrvalostné dardy (Juro s Luckou sa pustili aj do jednej 200m cesty). Väčšina oblastí na ostrove je žulových, toho typického francúzsko-španielskeho vápna je tu pomenej... Za tie dva týždne sme stihli navštívíť oblasti ako Rocher de Gozi, Restonica, Francardu, Bavella, Conca, Cappuralinu a iné... Vo väčšine z nich sme liezli, iné sme obzreli v rámci restdayu. A čo sme poliezli: Juro:
Robo:
Lucka:
Peter: aj keď vôbec nelezie, tak na prvom ťahal cesty do 5+ (francúzskej stupnice), na TR liezol cesty do 6a+. Čo je na pingpongistu slušný výkon. P.S. Nový sprievodca bude dostupný v klubovej knižnici.
[RoboFapšo] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
HK MANÍN Centrum 900/99 Považská Bystrica 01701 * klub@hkmanin.sk |
