Tak toto mi hlava neberie.

     

Veľkonočné sviatky sme sa rozhodli stráviť niekde ,kde sa tvorila história moderného skalného lezenia. Lumignano ,oblasť, ktorá osloví snáď každého lezca. A tam sa to stalo:  

Parkovisko s WC, vodou a lavičkami- zadara, každý deň upratované.

Skalné sektory vcelku plné lezcov.

Chodníky kade-tade.

Holuby (vtáky) lietajúce pomedzi športovcov a hniezdiace tesne nad lezeckými cestami.

Sokoly (tiež vtáky)  tak nejako ako holuby, akurát v iných sektoroch a veselo si užívali rozkoší jarnej lásky.

Medze plné kvetov, z ktorých si mamičky na prechádzke s ratolesťami trhali za plné priehrštia.

Všade proste pohoda, poriadok a spolupatričnosť k prírode, žiadne príkazy čí zákazy a to je to, čo mi hlava neberie.

Alebo je to iným prístupom iných ľudí k tomu všetkému ,čo máme ako lezci radi a čo potrebujeme k životu. Ale vtedy mi to už hlava berie a je mi smutno.

LACo