[ Na začiatok ] [ Hore ]

Dva memoriály na Považí

"Živým na výstrahu, mŕtvym na pamiatku" bolo motto 17. ročníka memoriálu Vlada Špindora, alias Menďa. Jednotlivé ročníky sa od seba líšia disciplínami. Či to je beh na lyžiach, beh, jazda na horských bicykloch, lezenie na všetkých skalných útvaroch v Manínoch, nočné etapy, extrémne premostenie Veľkého a Malého Manína, alebo návšteva jaskyne. Toho roku sa i napriek množstvu snehu na trať postavilo 23 pretekárov. V behu vyhrala Pavlína Sleziaková s Petrom Čechom, ktorí Manín obehli celkovo trikrát. Medzi skialpinistami dominoval Jozef Zigo a v lezecko-záchranných súťažiach sa zadarilo Alešovi Beránkovi a Michalovi Pavlíkovi. Ceny sa rozdelili a tichou spomienkou pri pamätných tabulách sa skončila oficiálna časť programu. Dejiskom neoficiálnej časti bola už tradične poľovnícka chata, kde do tanca hrala živá kapela a o zábavu sa starali všetci prítomní. Oheň v krbe pomaly vyhasínal a ako všetko začína, tak aj končí. Na záver sa rozlúčim sa so slovami Laca Makaya: Všetci, čo máme radi skaly a hory veríme, že zoznam našich priateľov na ktorých pamiatku poriadame tieto dobrodružstvá sa nebude už nikdy zväčšovať.

Ako vyzeral Memoriál očami Trenčaniek?
Asi tak, ako mnohých iných, čo tam boli. Kto neprišiel, môže len ľutovať, že nevidel Aleša v krčme tancovať. Na rok dopredu si tuším predtancoval aj Fero Piaček. Nebyť vibramov, určite by zodral nejedny topánky. S pánom Makayom starším som sa zoznámila vetou, že mi je cťou ho spoznať, na čo on len nechápavo povedal, že to je síce pekné, ale nevie prečo. A potom som si ho ešte pomýlila s predsedom. Predsedu som si pomýlila s Justom a Justa s Gustom.
Krb sálal teplo, ale vždy keď chcel niekto pridať poleno, musela som utekať, aby tam nehodil mňa.
Škoda že pár hviezd ako Majka, Mirka, Zuzka či Mišo odišli skôr.
Gambo patrične oslávil čerstvo zarobenú tisícku, z ktorej mu sotva niečo ostalo, ale ďakujem za pozvanie a odkazujem, že má u mňa panáka vo Fontáne. No a nakoniec nám predviedla totálnu komédiu Anna Hladká, ktorá večer mala ešte toľko energie, ktorú chcela dobiť o druhej opekanou slaninkou. Vzhľadom na jej stav sa ponúkla naša Zuzka, že jej ju opečie, ale tá jej ju napokon aj zjedla, čo si Anka ani nevšimla, lebo stále opakovala Jeleňovi, nech vystrčí akési koleno. A potom sme ešte museli strašne skoro vstať, aby sme všetky príhody vyrozprávali čo najrýchlejšie naším drahým Trenčanom, čo sa aj vyplatilo , lebo sme nemuseli upratovať. Tak teda o rok čus bus.

Barbora
 

HK MANÍN  Centrum  900/99  Považská Bystrica 01701   ( 0905  331980   * klub@hkmanin.sk