Rätikon ´09

Rätikon ´09

Po tom ako sme s Komárom organizačne nezvládli výjazd na Badile na ktorom hájil naše farby nakoniec len Kalfo, sa začali moje tohtoročné plány na vylezenie niečoho dlhšieho v Alpách rozplývať ako prd v prievane. Situáciu nakoniec zachránil Milan Piala, s ktorým vyrážame smer juhozápad Nemecka do mesta Lorrach za jedným známym, s tým že sa cestou niekde zastavíme na päť dní. Na bojovej porade v Blave na pumpe padá voľba na švajčiarsky Rätikon.

V Rätikone si oživujem spomienky s pred dvoch rokov. Našťastie sa nič nezmenilo. 17km prístup serpentínami sa neskrátil a stojí zato, všadeprítomné kravy a gýčové okolie dotvárajú jedinečnú kulisu až 750 metrovým stenám s vápnom tej najvyššej švajčiarskej kvality. Prvý deň sa vyberáme cestu Mangold 7+ 500m. Cesta sa nachádza v masíve Drusenfluh a sprievodca píše že je to spolu s Galadrielom, ktorého sme liezli pred dvoma rokmi, jedna z najkrajších ciest v tejto obtiažnosti. Ráno vstávame o pol piatej, čosi zobneme a mastíme pod nástup ktorý na prvý pokus triafame. Už prvá 6- ková dĺžka nás uistí v tom, že dnes budeme mať o zábavu postarané. Rajbasové lezenie na neskutočnom vápne, často po „ničom“ s nitmi nie zrovna nahusto mi síce občas zrýchli tep ale napriek tomu nič neuberajú z nádherného lezeckého zážitku. Po štyroch dĺžkach stenu pretína polica z ktorej sa netriafame do našej cesty a naliezame do susednej Champs ellyses, čo nás síce trochu zdrží ale v podstate sa nič nedeje. Nad policou nás čaká kľúčová dĺžka za 7+, ktorú sa nám podarí preliezť na druhý pokus štýlom RK. Nasledujú dĺžky okolo siedmeho stupňa. Osmu dĺžku tvorí 45 metrová sedmičková platňa, ktorá predstavuje jednu z najkrajších dĺžok aké som kedy liezol. Expozícia, super materiál..., tažko opísať. Cestu doliezame niečo po šiestej. Do BC schádzame o pol deviatej. Cez „rest day“ si vyberáme cestu Desu 7+ 260m, ktorú som už síce pred dvoma rokmi liezol ale kratších ciest Ratikon v ponuke moc nemá takže nakoniec RP.

Ďalší deň sa lúčime s Ratikonom a mierime do Nemeckého mesta Lorrach navštíviť Haralda Erbachera (pozn. redakcie: týpek, ktorý sa postaral o mojich 5 minút lezeckej slávy keď vylepil môj ksicht na titulku nemeckého Kletternu) a opáčiť miestne skalky. Liezli sme po jednom dni v troch oblastiach. Prvá padla na rad Bazilejská jura, konkrétne oblasť Falkenflue. Oblasť pekná, ale na väčšine ciest sa prejavil zub času, boli dosť vyšmýkané čo v spojení s 30 C v tieni nerobilo z lezenia zrovna zábavu. Ďalší deň lezieme v schwarzwalde v malej žulovej oblasti Altuogelbachfels, čo bolo po predchádzajúcom dni príjemné spestrenie. Po dni oddychu sa presúvame na sever švajčiarska do vápencovaj oblasti Ibergeregg. Oblasť síce nie je veľká ale nádherný výhľad a ešte lepšie vápno tvoria peknú bodku za naším výjazdom.

Výstupy:

Rätikon: - Mangold 7+ RK 500m Peter Čech, Milan Piala

- Desu 7+ RP 260m Peter Čech, Milan Piala

Skalky: Falkenflue (Basel jura) - Piazza Grande 7+ FL

Altuogelbachfels - Hardcore 7+ OS

- Gehirnwäsche 8- FL

- Gigantes Blondes 8/8+ FL

Ibergaregg - Hans Bärchtold 7+/8- FL

- Stink pink 7+/8- FL

- L´escapade 7+/8- FL