|
|
|
|
Lezenie v Rätikone Piatok ráno odchádzame s Peťom do Bratislavy. Stretávame sa s Jankou a Martinom. Na večer vyrážame smer Švajčiarsko do oblasti severných vápencových Álp – Rätikon. Po nočnej jazde sa dostávame do dedinky Schiers a z nej na osem kilometrovú poľnú cestu, ktorá nás má doviesť až na miesto nášho lezeckého pôsobenia. Konečne sme na mieste. Trochu spánku na parkovisku a ide sa liezť. Chceme niečo krátke a ľahké. Miestni nám poradili zopár ciest, ktoré rozhodne nepatria medzi tie pre ktoré sme sem prišli, ale na rozlez stačia. Maťo s Jankou lezú Little Joe 7 (200m) a ja s Peťom Desú 7+ (260m). Oblasť je to skutočne nádherná. Všade kam sa pozriete je vidieť rozprávkový kus prírody. Príjemnú atmosféru dotvárajú pasúce sa kravy s obrovskými zvoncami na krku, zvoniace na celú dolinu. Cesty sú dlhé od 200 po 700m. Odistené viac menej „horsky“ t.j. ak si aj vyberiete športovú cestu, tak v 50 metrovej dĺžke nenájdete viac ako 10 nitov (často krát aj menej). Ďalší deň s Peťom nastupujeme do cesty Galadriel. Má 420 metrov prevažne po platniach. Z jedenástich dĺžok, ktorých väčšina sa pohybuje obťažnosťou medzi 7 až 7+, sú dve za 8-. Najťažšie dĺžky dávame on sight a s pocitom, že to už v pohode zvládneme pokračujeme do záverečných exponovaných traverzov. Tu nás opúšťa pocit predčasného víťazstva a lúčime sa s OS prelezom. Doliezame celkom neskoro. Vypomstil sa nám neskorý nástup. Prvé dva zlaňáky sú ešte za svetla a zvyšok zlaňujeme po tme. Mesiac svieti ako obrovská pouličná lampa a poskytuje nám nezvyčajný pohľad na celú dolinu. Martin s Jankou si vybrali ďalšiu miestnu chuťovku 380 metrovú cestu Sabra za 8. Najťažšie dĺžky začínajú v závere cesty, kde z posledných troch nie je žiadna ľahšia ako 8-. Až po tú záverečnú obaja postupovali bez väčších problémov. Nepríjemnosti začali až v tej poslednej. Prvý pád Maťo ako tak rozdýchal, no ten druhý, pár metrov od vrcholu, bude rozchádzať ďalšie tri mesiace. Asi toľko sa lieči zlomený členok. Našťastie vrtuľník priletel rýchlo a operácia prebehla bez komplikácií. Netušiac o problémoch, ktoré mali Maťo a Janka prichádzame na parkovisko. Nemci nám podávajú spacáky a vysvetľujú čo sa stalo. Janka odišla za Maťom do nemocnice. Deň pre nás končí až po polnoci. Nasledujúci deň si „lížeme rany“ a užívame pohodový rest day. Počasie sa začína trochu kaziť. Ďalšie pokusy vyliezť ešte aspoň krátku cestu, marí dážď. Občasné prehánky prechádzajú postupne do sústavného dažďa. Na parkovisku okrem nás už nikto nie je. Po dvoch dňoch prichádza Janka, balíme veci, vyzdvihneme Maťa z nemocnice a plný zážitkov ideme domov.
[Komár] | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
HK MANÍN Centrum 900/99 Považská Bystrica 01701 ( 0905 331980 * klub@hkmanin.sk |
