Víkend v Žiarskej doline
V sobotu 5:30 ráno ma budí telefón od Nora: “Čau Peter akosi
som nemohol spať tak už vyrážam z Kameňa.” No to nám to pekne začína. Po 3,5
hodinách spánku nahádžem rýchlo veci do batoha čosi zjem a už mi volá Noro že je
tu. Cestou vyzdvihneme Fapšovcov, stretneme sa s druhým autom (Dano Demáček s
polovičkou, Aďa Závodská a Mirek) a vyrážame smer Liptovský Mikuláš.
Po príchode na miesto činu sa rozhodujeme že čo a ako.
Nakoniec padla voľba na Žiarske sedlo. Po nahodení pásov nás čakala najnudnejšia
časť túry 5,5 km dlhý „nástup“ po ceste ku chate. To nás už míňajú pretekári zo
skialpfestu smerom dolu, no čo už kde iní končia my začíname. Od chaty sme
zamierili po stopách kdesi do hmly z ktorej sme vyšli až pred Žiarskym sedlom.
Tam sme sa stretli s Maťom Kalasom a Jankou Ozimou a vychutnali si aké také
výhľady. Nakoniec vybehneme aj na Plačlivô, no kôli hmle si neužijeme ani výhľad
a moc ani zjazd.
V nedeľu padla voľba na Baranec. Po „nástupe“ sme na chate
zmenili náš plán na Smutné sedlo no a neľutovali sme. Zo začiatku to v sedle
vyzeralo hmlisto, no ale pokiaľ sme tam vyšli hmla sa rozplynula a my sme si
užívali parádny plech. Hore sme pojedli, popili(čaj), pofotili a bez lyží prešli
po hrebeni na Nohavicu, kde sme to otočili. To nás čakal už len parádny zjazd
celou dolinou, pivko na chate a cesta domov.