[ Na začiatok ] [ Hore ]

Lezenie v krajine upilovaných brokovníc

 Po zvládnutí nástrah verejnej dopravy sedíme 28. decembra 2010  v hale budapeštianskeho letiska (Juro Martinka, Peter Čech, Michal Makuša) nasmerovaní na slnečnú Sicíliu. Hútame ako zabiť tri hodiny do odletu. Nakoniec sme si pri hútaní otvorili cestovnú flašu Becherovky šetrenú na Silvestra a ako sme tak hútali tak sme na nič neprišli. Medzipristátie v Ríme prebehlo bez problémov, horšie to bolo s batožinou, ktorá nám mala prísť až ďalším lietadlom, ešteže letelo 45 minút po našom. Nakoniec všetko dobre dopadlo a niečo pred polnocou sme si vyzdvihli náš povoz. Fiat 500, ideálne auto na lezecké výjazdy (pre jedného). Ďalší deň zháňame v Palerme lezeckého sprievodcu, čo nakoniec vôbec nebola sranda ako sme si mysleli. Poobede lezieme v oblasti nad mestom, kde mi trochu kazí dojem pocit že leziem v meste. Deň pred Silvestrom sa presúvame na severovýchod do asi najkrajšej časti Sicílie ktorú sem navštívili a to do mesta San Vito lo Capo. Mesto musí byť cez leto obliehané turistami, ktorí vyhľadávajú aktívne vylihovanie na piesočnatých plážach. Cez deň lezieme na pobreží neďaleko lezeckého kempu El Bahira. Okrem našej oblasti sa na pobrežnom útese nachádza ďalších 5 oblastí, ktoré vyzerali (podľa sprievodcu) tiež dobre. Lezenie v oblasti el bahira campsite výborne poslúžilo na „rozlezenie sa“. Okrem oblastí na pobrežnom útese sa v okolí nachádza niekoľko športových ako aj viacdĺžkových oblastí.  Na Silvestra mierime do titulkovej oblasti (foto z oblasti je na titulnej strane sprievodcu zo Sicilie) Crown of Aragorn. Priaznivci športového lezenia v mierne previsnutej stene po neokĺzaných ciagloch si prídu na svoje. Atmosféru dotvára gýčovitý výhľad na záliv. Večer sa venujeme kúpaniu v mori a príprave na silvestrovskú oslavu. V očakávaní bujarej zábavy v talianskom meste Trapani vyrážame na cestu. Trapani sme našli, akurát po dvoch hodinách blúdenia mestom sa cítime ako v hornej dolnej cez pracovný týždeň, čo už ... iný kraj iný mrav. Všetko zaklincuje 50 ročná teta v obchode, ktorá nám na konštatovanie že to tu je úplne mŕtve odpovie perfektnou angličtinou, že máme absolútnu pravdu.  Ráno sa zobúdzame na pláži, ktorá vyzerala ako z filmu od Tarantina, našťastie zase raz všetko dobre dopadlo a ráno vyrážame smer juhovýchod. Príchodom do hornatejšej časti ostrova sa kazí počasie. Večer prichádzame do oblasti Pantalica, v ktorá je známa jaskyňami vytesanými do skaly, v ktorých bývali ľudia. Lezecký sektor predstavuje jaskyňa na dne kaňonu. Miesto má príjemnú atmosféru, ako z jurského parku. Škoda že ráno zisťujeme že je všetko zatečené, tak balíme a ideme do neďalekej oblasti Timpa rossa. Príjemná oblasť, opäť v kaňone, tento krát výrazne širšom. Cesty v červenej skale spravidla začínali bouldrom po dierkach, potom nasledovala vytrvalostná časť po dierach. Ďalší deň sa posúvame o dom ďalej, opäť do oblasti v kaňone s názvom Cava d´ispica, sektor Permazzone. Celý deň je neznesitelné teplo (3 januára) Lezieme zaujímavé 7a, ktoré zaujímavým bouldrom bez nôh (doslova) a pokračuje položeným rajbáskom, potom lezieme ešte zo dve cesty, v skale pomiešnej s pieskovcom, 25metrov chyty nič moc bandasky až moc. Ďalší deň sa pomaly presúvame na severozápad, cestou navštívime oblasť Cabeci, pri meste Calvutoro. Lezenie je v mierne previsnutej skale po dierkach. Kvalitne zmokneme, chalani symbolicky vylezú jednu cestu. Ja si dám radšej pivo. 5 januára zavezieme Ďura na letisko (už ho to prestalo baviť tak išiel radšej do roboty). Ja s Mišom hľadáme oblasť Bauso Roso nad Palermom. Nakoniec oblasť trafíme a s výberom sme spokojný. Ruch mesta ďaleko, atmosféru dotvára trochu bizarne vyzerajúca nedostavaná štvrť domov vo svahu oproti. Lezenie je ale parádne, charakterom sa podobá na Crown of Aragorn – mierne previsnuté po ciagľoch na vytrvalosť. Ostávame dva dni, čosi polezieme a posledný lezecký deň si vyberáme 5 dĺžkovú cestu Giro facio cose vedo gente za 6b. Pohodu posledného lezeckého dňa si nenecháme pokaziť ani blokom o čosi menším ako sud piva, ktorý si to namieril do doliny. Ráno vrátiť auto, nalodiť sa do lietadla ďalší deň sa vrátiť do reality.

Celkovo sme za desať dní, čo sme strávili na ostrove navštívili deväť lezeckých oblastí, precestovali 1500km ......at´ď.  Čo sa týka lezenia dá sa nájsť všetko, od bouldrových ciest po vytrvalostné, od položených cez kolmé a mierne previsnuté až po riadne previsy. Z toho čo sme mali možnosť vidieť, by som odporúčal lezenie na severozápade okolo mesta San Vito lo Capo. My sme liezli cesty väčšinou do 6c+. na nacvičovanie nebol priestor ani chuť tak čo nepadlo na prvý pokus sme väčšinou nechali tak. Záverom listu by som chcel poďakovať sponzorom, ktorých samozrejme neprezradím, aby ste nám ich neukradli.

 Čao   [PeterCZ]

Výstupy:

Peter

 Ďuro

Mišo

HK MANÍN  Centrum  900/99  Považská Bystrica 01701     * klub@hkmanin.sk