Veľkonočná Sperlonga 2006 

Náš výlet začal nie zrovna šťastne a nepríjemnosti nás neopúšťali ani počas nasledujúcich desiatich dní. Problémy pri balení, neskorý odchod, zablúdenie na maďarské hranice, kolóny po značnú časť našej cesty.... To sú slová ktoré charakterizujúce 22 hodinovú cestu do talianskej Sperlongy.

Prvá noc bola poznačená neskorým príchodom. Pár neúspešných pokusoch nájsť aspoň ako tak komfortné miesto na spanie, zľaví z našich nárokov až do takej miery, že nám neprekáža ani spanie pri smetných košoch. Ráno dúfajúc, že už všetko bude len lepšie sme našli miesto, ktoré nám bolo odporučené ešte na Slovensku. Žiadna sláva, ale aspoň to nie sú smetné koše.

Lezecky oblasť nie je až tak dobrá ako sa o nej všade píše. Aspoň nie toľko, aby sa oplatilo precestovať 3000 km. Najviac ciest  je do obtiažnosti 7b (väčšina do 6c). Veľká jaskyňa poteší lezcov hlavne od obtiažnosti 8a+, ale určite zopár ciest vylezú aj slabší lezci. Obtiažnosť okolo 7c chýba. Skala je v niektorých sektoroch (hlavne previsnutých) vyšmýkaná. Chyty sú však tak veľké, že nie je problém ich držať.

Skôr ako vyrazíme liezť ešte potrebné nákupy. Po ceste do obchodu auto zosičí. Para z pod kapoty neveští nič dobré. Máme dieru v chladiči! Každých 20 minút dolievame vodu. Predstava koľko vody by sme potrebovali cestou domov, sľubuje silný zážitok. Servisák pri pohľade na našu ŠPZ krúti hlavou a chce od nás za opravu 300 EURO v presvedčení, že domov bez jeho pomoci nedôjdeme. Pár telefonátov na Slovensko podporí našu myšlienku svojpomocnej opravy.

Vraciame sa pod skaly kde niekoľko z nás ostalo liezť. Z húštia nás víta podivný zvuk. Tragéd už niekoľko desiatok minút dávi. Nasleduje divoká jazda cez dve nemocnice, prenasledovanie sanitky vezúcu našu „grcajúcu bárbie“ a návrat asi po štyroch hodinách divokých zážitkov, pre ktoré sem určite nikto z nás nešiel. Je skoro polnoc.

Ďalší deň strávime s Tragédom v nemocnici takže na lezenie nám ani teraz moc času nezostalo. Nasledujúce dni  sa už konečne všetko ako tak ukludňuje. Tragéd sa vracia po troch dňoch z nemocnice, chladič sme opravili zázračnou tekutinou za 10 EURO a konečne začíname naplno liezť. Už nás trápi len pitná voda, ktorú musíme chodiť kupovať do obchodu. Na nepohodlné spanie sme si ako tak zvykli. Obedňajšiu horúčavu zvyčajne trávime na pláži. Prichádzajú prvé lezecké úspechy. Tragédovi pobyt v nemocnici očividne prospel. Lezie svoj prvé 6c v živote. Zuzka dáva jedno 6b za druhým. Chceme dobehnúť to čo sme zameškali. Lezieme každý deň. Komár je po niekoľkých dňoch lezenia v jaskyni tak zničený, že už na konci má problémy aj s obtiažnosťou 6b. Pomáha regenerácia v slanej morskej vode. Pokusy v ceste za 8a zradí neustále mokrý kľúčový chyt. Posledné dni sa rozlieza aj Mirka. Prelieza niekoľko 6-béčiek. Jedno dokonca flash. Michal lezie cestu za 7b FL. Záverečný deň Sviťo po veľkých bojoch prelezie rovnakú cestu štýlom PP.

Cestou domov sa polovica z nás zastaví v Ríme a Benátkach. Rím si moc neužijeme. Stihneme pozrieť len španielske schody a fontánu Di Trevi. V Benátkach sme už trochu dlhšie. Po 33 hodinách cesty sme konečne doma.

Aj napriek počiatočným problémom sa ani na chvíľu nestratila „pohoda v tíme“. Pre všetkých to bol skvelý a hlavne netradičný začiatok lezeckej sezóny.