Vysoké Tatry 8.-12.2.2007 Zbojnícha chata
Dňa 8.2. vo štvrtok sme sa
v zložení Paulína Sleziaková, Ivan Meško-Juston, Ferko Piaček, Jaro Zábojník,
Ivan Janoško alias Prďola a Aďa Závodská stretli na Hlavnej Stanici. A smer?
–Zbojnícka chata. V Starom Smokovci sme sa stretli s Trnavskou expedíciou.
Potešilo nás, že sa neomeškali, veď kto by nám robil spoločnosť pri
prešľapávaní. Na Hrebienok sme využili služby preplnenej zubačky a hor sa na 5
hodinový trek zasneženou Veľkou studenou dolinou. Niektorí nahodili gamaše a tí
viacej zdatný tulenie pásy. Rýchlo sa zošerilo, ale vôbec nám to neprekážalo. Na
oblohe sa zjavovalo kopec hviezd a čím sme stúpali strmšie do kopca, tým sa nám
otváral krajší pohľad na rozsvietené mestá. Avšak na chatu sme dorazili
v sprievode silného vetriska. Pred spánkom sme okúsili špecialitu miestnej
kuchyne. Ešte vypálili červíkov v žalúdku a dobrú noc. ...alebo prebdenú noc?
Niekto rúbal nieto pílil a Trnaváci, joj hlučný to chlapci.
Ráno za oknom zúri fujavica, celú noc snežilo.
Zvolili sme metodický deň. Zoznámili sme sa s lavínovým vyhľadávačom. Justom s Prďolovcami
šli rozhýbať stuhnuté kosti do Malého Závratu. A ja s Jarkom a Ferkom? Užívali
sme si ticho v chate, odpočívali a listovali v sprievodcoch. Keď vyšlo slniečko
a hmla ustúpila, kontrolovali sme či všetci živí a zdraví. Popri tom prednáška
z miestopisu. Že v ľavo Slavkovské Veže, Bradavica, Westerov štít, Kupola.
Smerom vyššie do doliny Východná-Vysoká, Prielom . A zo závratu už iba stopy po
našich skialpinistov. A vpravo? No teraz je to jasné už aj mne. Tam sú Javoráky,
Ostrý Štít, Široká Veža, Priečne sedlo, Žltá Veža a ďalej? ..už nevidieť. Padla
hmla a opäť začalo snežiť.
Sobota nám vykúzlila slnečný deň. Hor sa na
naše tohtoročné prvé zimné túry. Zamierili sme na Bradavicu. Jaro s Ferkom sa
rozhodli pre pravý pilier.Ja s Justonom sme liezli stredom steny a Andrejka s Prďolom
zvolili variantu ľavým pilierom.Tochu mi trvalo kým som sa rozhýbala, no
Justonove vtipné poznámky ma hnali čoraz rýchlejšie. Na každom štande som si
vypočula že to zimné liepanie vôbec nie je pre ženy. A že ak, tak pre hlúpe
a tučné. Nuž podmienky som nespĺňala, ale čo, nemôže každý vyhovieť náročným
požiadavkám. Pravdou je, že keby som mala liezť s ďalším takým ako som ja, do
tatier tak skoro neprídem. Ale lezenie s Justonom? So skúseným jamesákom to je
priam romantika. Súčasne s Prďolovcami doliezame pod Obrovský kút. Pokročilý čas
a náročnosť terénu nás presvedčili, že treba rýchlo zlaniť. V dobrom teréne sme
zmotali laná a riťbergerom do doliny. Všetci sme sa vystískali a vybozkávali
a bez väčšej ujmy stretli na chate. Ešte kontrola všetkých prítomných a šup do
postele.
V nedeľu opäť pekný deň. Tento krát sa naše
šesťčlenné družstvo roztrúsilo na tri svetové strany. Aďa s Prďolom sa vybrali
cestou na Východnú-Vysokú. Jarko s Ferkom šli
hľadať stratený cepín na Bradavicu a ja s Justonom na Javoráky. Vybrali sme si
naozaj peknú cestu i keď prvá dĺžka nám dala dosť zabrať. Liezli sme po skale,
ľade aj tráve. Vyskytlo sa všeholiaké lezenie v členitom teréne. Celú dobu nás
sprevádzali teplé slnečné lúče. Občas sme zamávali skialpinistom do doliny. Na
zasnežených vrchlových pláňach bol krásny výhľad. Ešte foto pri západe slnka
a zostúpili dole. Pod vrcholom sme zbalili všetko štrngajúce, rozmotali zamotané
laná a za svetla čeloviek cestou, necestou prišli rovno na večeru. V chate
vládlo podivuhodné ticho. Trnavská expedícia a vlastne všetci okrem partie
sympatických Brňákov odišli za pondelňajšími povinnosťami. Pri obrovskej porcii
špagiet sme počúvali zážitky jamesákov. Popili vínko, pivko a všeličo iné. Keď
dohorela petrolejka usíname v tichej a voňavej izbe.
Pondelkové ráno sme sa nikam neponáhľali,
pretože plány sa pomenili. Veverkáč sme odložili na neurčito. Ešte fotka našej
skupiny a hor sa domov. S Ferkom a Jarom sme nahodili štucne a tí viac zdatní
lyže. A tak sa plný zážitkov lúčime s Vysokými Tatrami.
Vylezené výstupy:
10.02.2007