|
|
|
|
Po roku nám bolo opäť do skoku ...
V piatok býva najväčšie mecheche, ale aj napriek tomu prichádzame až v sobotu. S plnou silou stúpame na Stráži ako dym. Spoločnosť nám robia „neznámi“ Trnavčania. „Ja som smädná.“ „Dáš si víno, alebo vodu?“ Zachytím ich rozhovor a je mi jasné, prečo sa všetci striedajú s horným lanom v jedinej štvorke, ktorá tu je. Prišli rovno z poľovníckej chaty, ktorá zastrešovala 56. Manínsky deň. „Neboj, nepreplávaš, utopíš,“ povzbudzuje ďalší. Laco stihol do druhej všetko ofrflať a v sprievode svojich bodyguardov – Piškótiek odchádza odhaliť pamätnú tabuľku Ferkovi Závodskému. Janko Šofranko zmužnel, Miško prišiel bez Zuzky, ale zato s Mirkou, ktorá prišla bez Komára, ale ako ma ubezpečili obaja, všetko je v najlepšom poriadku. Noro sa prišiel rozlúčiť so slobodou, jasné, Fapšovci... Ján sa rozhodol, že takto to už ďalej nejde a začne brať tréning vážne. Už žiadne také, že mu nechutí, bude piť, aj keď mu nebude chutiť. Aj Pri spomienkach na dnešnú mládež mu prišlo akosi ťažko na srdci – tí mladí, len pri počítači by sedeli, ani do krčmy to už nechce ísť... A čo bolo ďalej? Guláš, pivo, vodka, hudba, tanec, debaty o všetko a zároveň o ničom, opäť si každý prišiel na svoje. Okrem rôznych fyzikálnych, či chemických zákonov prestalo platiť i heslo svieži ako rybka, v našom poňatí ako Ripka, zato Ferko Pijaček pretančil pár svých střevícu a asi aj išla išla mašinka, lebo sa mi ráno Švošo posťažoval, že nemuseli na ňom celú noc vykladať vagóny. Ráno mi robil spoločnosť Bohuš Čiernik, Ferkovi sa podarilo spojazdniť varnú kanvicu, čo umožnilo Darinke pripraviť osviežujúcu kávu a priniesla aj koláče. Oplatilo sa teda privstať. Zostalo teda už len upratať. Ale kam sa všetci tak náhle vyparili? Tí však, čo ostali, si s neporiadkom hravo poradili a mne už nezostáva nič iné, ako ukončiť článok so slovami Kapa di Kapo: Kto nebol a mohol, nech ľutuje. Kto bol isto neľutuje. vaša [Baša]
|
HK MANÍN Centrum 900/99 Považská Bystrica 01701 ( 0905 331980 * klub@hkmanin.sk |
