Menďov Memoriál
18.ročník vo faktoch:
Súťažiacim boli určené 3 disciplíny
-
beh
okolo Veľkého Manína
-
prechod
na skialpových lyžiach – po žltej na V.Manin, dole Centrálnym žľabom, cez
Stratené Veže na M. Manín a do cieľa.
-
lezecko-záchranné disciplíny na
Stene Černokňažníkov ,Centrálnym žľabom na V.Manín hrebeňom na Manínec a do
cieľa.
To bol plán, lenže Perinbabka nám
stále nadeľuje ,tak sa museli lezecko-záchranné disciplíny čo to upraviť. Nie
že by boli nezvládnuteľné, ale...“hlavne bezpečnosť, chlapi!!“
Na bežkách okolo Manína sa zúčastnilo
9 pretekárov ,kde najmladší závodník mal 11 rokov. Skialp frčali 4 borci a
lezecko-záchrannej časti sa zúčastnili 10 pretekári. S prihliadnutím na
snehové podmienky patril výšľap hore žľabom na V.Manín k asi najnamáhavejšej
časti Memoriálu.
a
vo výsledkoch:
beh:
-
Sleziaková Pavlínka , Čech Peter --3
okruhy
-
Meško Ivan
-
Kukučka
Robo
nádeje
-
Meško Adam
skialp
-
Zigo Jozef
-
Fraštia Emil, Gabriš Andrej ,
zhodný čas
-
Baliga
Pavol
Lezecko-záchranná
-
Baránek Aleš, Pavlík Michal
-
Janoško Ivo, Šofránko Ján
-
Kurota Michal, Masláková Stanka
Ceny sú rozdané, presúvame sa na
Rozprávkovú lúčku, kde si tichou spomienkou pripomenieme priateľov, ktorí
nemali šťastie vždy naklonené na svoju stranu. Ale aj napriek ,alebo žeby
naschvál, tejto bolestivej spomienke sa zábava v takte OLD BOYS rozbehne
závratne ľahko a rýchlo.
A na koniec: Všetci, čo máme radi
skaly a hory veríme, že zoznam našich priateľov na ktorých pamiatku
poriadame toto dobrodružstvo sa nebude už nikdy zväčšovať.
Z histórie M.M.
Všetko to začalo v januári 1986, keď
sa štyria kámoši stretli pri behu okolo Manína.
Čo budeme robiť, kým nás počasie
nepustí na skaly, HA? Tak ,to bola otázka, ktorá si žiadala hlbšiu analýzu.
Pri analyzovaní schne v hrdle, tak za „zrodisko“ vtedy ešte nepomenovaného
podujatia sa stalo reštauračné zariadenie Motorest Považská Teplá.
Prvotná myšlienka bola:
Dvojčlenné družstvá 24 hod okolo
Manína a zázemie v stanovom tábore pri “Kyselke“.
V tom roku sme ešte dopilovávali
detaily no a v roku 1987 sa stalo nešťastie, ktoré vpečatilo podujatiu aj smer
aj cieľ a aj názov.
Premiera bola v 1988 a od toho roku sa
vždy na prelome február/marec stretáme v Manínskej úžine, aby sme naplnili
motto.“Živým na výstrahu, mŕtvym na pamiatku“
Jednotlivé ročníky sa od seba líšia
disciplínami.
Či to je beh na lyžiach
, beh , jazda
na horskom
bicykli, lezenie na všetkých skalných
útvaroch v Manínoch, nočné etapy,
extrémne premostenie Veľkého a Malého Manína, návšteva Hríba, jaskyne.
Je snahou ,aby sa účastníci zoznámili
aj s inými miestami v Manínoch.
Posledné ročníky sme našli zázemie na
chate Poľovnik.
LACo