Dejiny považsko-bystrických lezeckých stien ...
Už od nepamäti boli horolezci leniví a hľadali spôsoby ako liezť a pritom
nechodiť na skaly. Prvé pokusy o lezenie na umelých stenách začali koncom
70-tych rokov na cestnom podjazde pri považsko-bystrickom kostole. Prvú, skutočne
umelú lezeckú stenu otvorenú aj pre verejnosť vybudoval až v r. 1989 Jano Muráň s Vladom Hromádkom na cestnom podchode smerom na Sídlisko Rozkvet. Ako chyty a stupy slúžili
duvilaxom nalepené kamene na kolmých betónových múroch. Niekoľko
privátnych stien vzniklo aj v panelákových pivniciach ...
Prvú, už "profesionálnu stenu" postavila v roku 1991 firma Tomáša Čady
v telocvični T-18 Centrum. Výška 6m, šírka 15m a dva veľké previsy boli na
tie časy veľmi dobré parametre. Na tréning bola stena dobrá, ale po niekoľkých
pretekoch sa ukázalo, že jej výška a profil sú nepostačujúce.
Keďže klubu sa podarilo získať telocvičňu do vlastníctva, v r. 1993
padlo rozhodnutie o vybudovaní celkom novej steny. S výškou sa nedalo
urobiť nič. Jediná možnosť na získanie lezeckých metrov bolo ťahanie steny do
previsu, čím sa dosiahlo cca 10m šikmej dĺžky. Stena sa stavala svojpomocne -
amatérsky, s
veľkou dávkou nadšenia. Vzhľadom na limitujúcu výšku telocvične bola až
prekvapivo veľká.
Konalo sa na nej niekoľko pretekov Česko-Slovenského Pohára v lezení a bola
tiež výborným športovým a tréningovým náradím. Vzhľadom na previsnutosť steny, v
závere viac ako vodorovnú, boli súťažné cesty poväčšine silovou záležitosťou a
pretekári ju moc neobľubovali. Po výstavbe novej steny v Zlatých Moravciach a
v iných mestách postupne strácala na význame.
Jej koniec prišiel v r. 2000, keď sa firma AHOLD rozhodla postaviť na
pozemku, kde stála naša T-18ka obchodný komplex Hypernova. Po
namáhavých rokovaniach sa podarilo predsedovi klubu Jarovi
Zábojníkovi uzavrieť dohodu o výmene T-18ky za nové priestory v
komplexe budov Hypernovy. A tak sa zrodila zatiaľ posledná a najlepšia lezecká stena v
Považskej Bystrici. Návrh steny urobila firma Anatomic zo Žiliny a výstavbu
realizoval samotný klub s pomocou externých dodávateľov. Súčasťou steny
je aj športová posilovňa, šatne, sprchy a administratívne priestory klubu.
Výška steny je približne 11 m a lezecká plocha vyše 300 m2. Na stene sú
pevne vybudované cesty, ktoré sa po čase obmieňajú. Lezec potrebuje
iba vlastné lano, lezky, sedačku, maglajz a trochu toho lezeckého fortieľu.
Stena bola daná do skúšobnej prevádzky 21.9.2002.
.
|