|
|
|
|
Táto stránka bude postupne aktualizovaná a dopĺňaná , 1943 - 1944 V jednu vojnovú, augustovú noc roku 1943 sa stretli na železničnej stanici v Považskej Bystrici dvaja horolezci, ktorí sa ešte nepoznali - Pavol Andrášik a Joe Dostál. Ich spoločným cieľom bol horolezecký týždeň Zboru tatranských horolezcov IAMES KSTL Popradské Pleso ... tak sa začali písať dejiny považsko-bystrického horolezectva.
V septembri 1943 na schôdzi Klubu slovenských turistov a lyžiarov zástupca horolezcov Pavol Andrášik predniesol žiadosť o uznanie samostatnej skupiny horolezcov odboru KSTL v Považskej Bystrici. Výbor jeho žiadosti vyhovel.
Po splnení podmienok IAMESu boli považsko-bystrickí horolezci prijatí aj do Zboru tatranských horolezcov - Pavol Andrášik, Milan Peške, Joe Dostál. Také boli začiatky .... 1945 - 1950 V roku 1945 rozšírili rady považsko-bystrických horolezcov Dr. Róbert Horníček, Jozef Martinec, neskôr Jozef Gaššo, Jozef Kocian, Dr. Ing. Ferdinand Králik, Vladimír Malý, Dr. Zoltán Stráňovský, Lida Uhrová a František Závodský.
Prvým zaznamenaným výstupom v oblasti Manínov bola Cesta stredom, vylezená 18.marca 1945 Jozefom Dostálom a Pavlom Andrášikom, podľa dnešnej klasifikácie pekná klasická V. V ďalšom roku 1946 nasledovalo 5 prvovýstupov na skalách Bosmany (J.Dostál, R.Horníček, M. Peške). Potom nasledoval prvovýstup impozantnou Pekelnou stenou 9.6.1946 P.Andrášik, R.Horníček, J.Dostál, M.Peške. Klobúk dole pred týmto, na tie časy veľmi odvážnym prvovýstupom, dnes Stará cesta, klasckých VI. Ďalšie prvovýstupy nenechali na seba dlho čakať.
Výstupy boli publikované v Krásach Slovenska r. 1947 s 225 a 242. 10. 9.1950 usporiadali považsko-bystrickí horolezci I. horolezecký deň v Manínskej úžine. Hlavnými organizátormi boli R.Horníček, J.Dostál, P.Andrášik, F.Závodský. Manínska úžina sa stala známou medzi horolezcami. Často sa v nej stretávame s kamarátmi raz z toho, druhý raz z onoho miesta. To nám dalo popud, aby sme sa uzhovorili, že sa v jednu nedeľu stretneme v nej všetci jej ctitelia a zavoláme aj ostatných, ktrorí v nej ešte neboli ... Úryvok z pozvánky
Zo starých spomienok ... Krásy Slovenska, 1947,č.8, s.225-226 ... Keď sme išli poza Manín, upútalo náš zrak vysoké a široké bralo za Kostolcom, ktoré akoby vyrastalo z dvíhajúcich sa rolí. Z diaľky sme odhadovali možnosti priechodu stenou, ktorá sa nám javila ako systém komínov. Už o týždeň sme sa ta vybrali a naše radostné prekvapenie bolo neopísateľné, keď sme videli zboku pred vlastnou stenou tri vápencové veže, z nich dve krásne, štíhle akoby boli preložené z Dolomitov. Hneď sa púšťame do najvyššej veže. Zo sedla medzi ňou a stenou. Skala veže je členitá, sem-tam i trávou prerastená, ale veľmi zákerná, chyty a stupy sa vylamujú, potrebná je veľká opatrnosť. Po dosť dlhom čase, aký vyžadovalo opatrné lezenie a istenie, sme všetci traja na vrchole a rozhľad nás odmeňuje za námahu. Pred nami obidva mohutné Maníny, cez Manínsku úžinu vidíme do údolia Váhu a rovno pod nami je učupená dedinka Kostolec s primitívnou zvonicou uprostred. Dostáva meno Zermatt a hneď sa prekárame, že ak sa nám niečo prihodí, nedajbože niečo zlé, budeme si odpočívať na jeho malom cintoríne. Ale na to vážne nemyslíme ... V nasledujúcu nedeľu lezieme na druhú , nižšiu vežu , zasa stenou od sedla. Je štíhlejšia a zaslúži si pomenovanie Skalná ihla. Aj veru kládla zaťatejší odpor ako prvá, hlavne v hornej časti, ale dva háky , zatlčené do pukliny vrcholového pleca , ju skrotia a skoro si zas všetci traja podávame hore ruky . Dážď sa pokúša schladiť naše nadšenie, preto chytro sa spúšťame po povraze do sedla. Z dediny došlo niekoľko ľudí pozrieť zblízka, akí to ľudia prišli vyberať vtáčie hniezda z dosiaľ neprelezených skál. Krútia hlavami nad našou výstrojou a nemôžu pochopiť, načo sa my len ta dohora teperíme. Veže nám dávajú toľko možností na cvičenie, že aj v ďalšiu nedeľu sa vyberáme bez debaty sem ... 1951 - 1960 V roku 1951 sa stal predsedom oddielu, ktorý sa začlenil do jednotnej telovýchovnej organizácie SOKOL František .Závodský. V tom istom roku pribudli nový členovia z Považského Podhradia, M.Bašo, A.Čička, S.Šumec, J.Vozatár. Prvý zimný tábor horolezeckého oddielu bol v Roháčoch 8.-15.3.1952. Potom sa už každý rok konali zimné tábory vo Vysokých Tatrách. Zjednotená telesná výchova postavila pre všetkých program masovosti. Na jeseň r. 1952 poverila horolezecká sekcia slovenského výboru považsko-bystrický oddiel propagovaním horolezectva v celom vtedajšom Žilinskom kraji. Vedenie oddielu sa stalo aj vedením horolezeckej sekcie pri krajskom výbore v Žiline a oddiel sa venoval hlavne organizačnej a cvičiteľskej práci. V Manínskej tiesňave sa v tomto období vyliezlo takmer 40 prvovýstupov. (Priamy variant Pekelnej steny, 1952, Vozatár-Malý, prvé prelezenie Slnečných stien, Vozatár-Boško) Významnou lezeckou osobnosťou bol Jano Vozatár. Spolu s Ferom Závodským urobil niekoľko ťažkých prvovýstupov v Tatrách.(Veľká čierna stena - pilier JV steny 1.9.1953 , Ľadový štít - pilier SZ steny 6.9.1953). Trojica J.Vozatár - F.Závodský - P.Rovder(L.Hrádok) urobila v dňoch 11.-16.8.1954 prechod hlavným hrebeňom Vysokých Tatier bez obídenia jediného štítu. J.Vozatár aj F.Závodský (už ako člen celoštátnej reprezentácie ) sa tiež zúčastnili 1. zimného prechodu hlavného hrebeňa VT (1955) .V závere tohto obdobia sa ukázali i možnosti zahraničných zájazdov. Ako prvý z oddielu sa v r. 1955 zúčastnile na prvej čs. výprave do Západných Alp F.Závodský. V roku 1958 boli členmi zájazdu na Kaukaz J.Malinowski a J.Gaburják. a druhá výprava J,Bednár, A.Čička, J.Dostál, J.Gaššo,J.Kocian,V.Malý,F.Závodský a M.Zemančíková.
1961 - 1970
|
HK MANÍN Centrum 900/99 Považská Bystrica 01701 * klub@hkmanin.sk |
Jozef
Dostál (1909-1985) Predseda oddielu v rokoch 1944-1951, najvýznamnejšia
osobnosť považskobystrického horolezectva, publicista, fotograf , vyznavač
Manínskej tiesňavy , zakladateľ manínskeho horolezectva.
Pavol
Andrášik (1915-2001) Vedúci skupiny horolezcov KSTL , zakladateľ
horolezeckého oddielu (1943) a jeho prvý predseda (1943-1944), účastník prvých
vážnych výstupov v oblasti Manínov
JUDr
Róbert Horníček (1915 - 2002) Člen oddielu od r.1945, syn horára zo Štrbského
Plesa, prvý propagátor manínskeho horolezectva v časopise Krásy Slovenska
(1947). Jeho prvovýstup na Brnčalov pilier vo Vysokých Tatrách (1946) mal
celoslovenský význam. Do reprezentácie bol menovaný v roku 1951. Iniciator
vzniku Horolezeckých dní v Manínskej tiesňave.